Pozrite si, akými hospodármi boli starostovia obcí Kľakovskej doliny počas tohto volebného obdobia

Prinášame vám hodnotenie hospodárenia obcí podľa Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy, v skratke INEKO.

INEKO sa hodnoteniu hospodárenia samospráv venuje dlhodobo, tentokrát však nastáva špeciálna príležitosť, keďže sa blížia komunálne voľby, ktoré budú v sobotu 10. novembra 2018 a voliť si v nich budeme starostov obcí na ďalšie volebné obdobie 2018 - 2022. Pri tejto príležitosti sme sa vám podľa manuálu INEKO rozhodli priniesť pohľad na prácu zvolených zástupcov za celé volebné obdobie. Pre spresnenie, celým volebným obdobím máme na mysli roky 2015 až 2017, keďže účtovné údaje za rok 2018 ešte nie sú k dispozícii.

Prehľadné tabuľky, z ktorých vyplýva, ako obce obstáli vo vybraných ukazovateľoch počas tohto volebného obdobia najlepšie a ktoré najhoršie, nájdete v ďalších častiach tohto blogu. A napokon, na úplnom konci blogu nájdete aj link, pomocou ktorého si môžete stiahnuť kompletné tabuľky, ktoré obsahujú údaje a poradie za všetky obce. 

Prostredníctvom týchto štatistík chce INEKO poskytnúť informáciu o tom, ako súčasní starostovia hospodárili - najmä ako efektívne hospodárili, ako zmenili finančné zdravie svojej obce a koľko preinvestovali. Veríme, že aj vďaka tomu budú mať občania pri volebnom rozhodovaní k dispozícii čo najviac relevantných informácií.

Bilancia bežného účtu

Prvým ukazovateľom, ktorý vie veľmi dobre napovedať o efektivite hospodárenia samosprávy, je bilancia bežného účtu (BBÚ). Jedná sa o rozdiel medzi bežnými príjmami a bežnými výdavkami vyjadrený v percentách. Výsledkom môže byť buď prebytok alebo schodok - v praxi by to však mal byť prebytok, keďže podľa zákona je každá samospráva povinná každý rok zostavovať vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet.

Ešte si pripomeňme, čo sú to bežné príjmy a bežné výdavky. Zjednodušene, bežné príjmy sú takmer všetky príjmy samosprávy - teda okrem tej časti príjmov, ktorá pochádza napr. z predaja majetku, zo získaných úverov či z vytvorených rezerv z minulosti. Najväčšia časť bežných príjmov samospráv pochádza z vybranej dane z príjmu fyzických osôb. Celý výber tejto dane na Slovensku putuje do rozpočtov samospráv, delí sa pomerom 70 % pre obce a mestá a 30 % pre VÚC. Zvyšok bežných príjmov predstavuje najmä vybraná daň z nehnuteľností, miestne dane a poplatky, a napokon aj transfery zo štátneho rozpočtu.

Aj v prípade bežných výdavkov platí, že tvoria väčšinu výdavkov. Opäť zjednodušene, sú to všetky výdavky okrem investícií, splácania úverov či z tvorby rezerv. Patria sem najmä výdavky na mzdy a na nákup tovarov a služieb v súvislosti s vykonávaním originálnych a prenesených kompetencií samospráv.

BBÚ v konečnom dôsledku vypovedá o tom, ako efektívne dokáže samospráva vykonávať svoje úlohy. Ak efektívnejšie ako priemerná samospráva, tak vytvorí vyšší prebytok na bežnom účte. A to je podstatná vec, pretože čím väčší prebytok dokáže samospráva pri svojom bežnom hospodárení vytvoriť, tým väčší priestor jej vznikne na zveľaďovanie svojho majetku. Práve tento prebytok totiž predstavuje prostriedky, ktoré samospráve každý rok ostanú a o ktorých môže vedenie samosprávy ďalej rozhodovať, či nimi splatí časť dlhu, alebo či budú použité na kapitálové výdavky (investície), resp. môžu byť ešte aj čiastočne alebo úplne presunuté do ďalšieho obdobia (tvorba rezerv).

Výhodou je, že dosahované hodnoty BBÚ sú (napr. v porovnaní s dlhom) relatívne menej závislé od toho, v akom stave prebralo vedenie samosprávu od svojich predchodcov. Aj preto INEKO neporovnáva BBÚ na začiatku volebného obdobia a na jeho konci, ale sleduje priemernú dosiahnutú BBÚ počas rokov 2015 až 2017.

Podľa tabuľky všetky obce hospodárili v sledovanom období s prebytkom, ak sa však na hospodárenie obcí v Kľakovskej doline pozrieme po jednotlivých rokoch, tak tomu už tak celkom nie je. Kľak hospodáril so schodkom (- 3,83%) v sledovanom období v jednom roku a to v roku 2016. Ostrý Grúň hospodáril so schodkom v sledovanom období až v dvoch rokoch a to v roku 2016 (-2,0%) a v roku 2017 (-1,74%). Najlepšie z tohto hodnotenia vychádza obec Horné Hámre, ktorá dosahovala najväčšie prebytky v hospodárení v sledovanom období.

Celkový dlh

Jednou z významných vizitiek starostu je aj miera zadlženia obce. Ktorí starostovia počas svojho mandátu svoju obec najviac oddlžili a naopak, ktorí jej do budúcnosti najviac priťažili?

Skôr ako prejdeme k najvýraznejším zmenám v zadlžení obcí medzi 31.12.2014 a 31.12.2017, je vhodné pripomenúť, že teoreticky optimálna miera zadlženia neexistuje, podstatná je skôr efektivita výdavkov. Zjednodušene, ak vie samospráva realizovať projekt za euro, ktorý jej o rok ušetrí dve eurá, nevadí nám, ak má nejaký (prijateľný) dlh.

Je však dôležité, aby samosprávy vedeli zdôvodniť, prečo sa v danom prípade oplatí si úver vziať. Teda nielen vysvetliť, prečo je úver potrebný, ale aj dokázať, prečo bude návratnosť vyššia ako vyplývajúce náklady.

Vo všeobecnosti ale platí, že je výhodou, ak má samospráva nízky dlh. Nízky (alebo žiadny) dlh jednoznačne predstavuje nižšiu záťaž pre obec a nižšie riziko do budúcnosti, preto oceňujeme prácu tých starostov, ktorí za uplynulé tri roky dokázali významnejšie znížiť svoj dlh. Počas rokov 2015 až 2017 na to bola vhodná príležitosť, keďže samosprávy zažívajú, pokiaľ ide o príjmy, dobré časy. V danom období rástli príjmy samospráv relatívne rýchlo, keďže významne rástla zamestnanosť aj mzdy a tým aj vybraná daň z príjmu fyzických osôb.

Údaje o celkovom dlhu obcí sú počnúc rokom 2012 preberané od MF SR, pričom sa jedná o tzv. "zákonné kritérium", teda dlh podľa § 17 ods. 8) Zákona 583/2004 Z.z. (nezapočítavajú sa záväzky z úverov poskytnutých z bývalých štátnych fondov a Štátneho fondu rozvoja bývania, a tiež záväzky z návratných zdrojov financovania prijatých na zabezpečenie predfinancovania eurofondov). Upozorňujeme, že po roku 2014 sa podľa zákona začali do dlhu započítavať aj investičné dodávateľské úvery. Dlh je uvádzaný v pomere k bežným príjmom za predchádzajúci rok a podľa zákona by nemal presiahnuť úroveň 60 %. 

Upozornenie: V uvádzanom dlhu nemusia byť zachytené celé zadlženia obcí, a to v prípade, ak dlh "skrývajú" napr. prostredníctvom dcérskych firiem či PPP projektov. 

Tentoraz z tabuľky pri hodnotení poklesu celkového dlhu vychádza najlepšie obec Župkov, ktorá evidovala k 31. 12. 2014 celkový dlh vo výške 211 808 €, čo je 26,5% z bežných príjmov za predchádzajúci rok 2013. K 31. 12. 2017 už neeviduje žiadny celkový dlh, okrem evidencie  bankového úveru a výpomoci vo výške 206 597 €. Druhou v poradí poklesu celkového dlhu je obec Ostrý Grúň, ktorá evidovala k 31. 12. 2014 celkový dlh vo výške 86 849 €, čo je 42% z bežných príjmov za predchádzajúci rok 2013. K 31. 12. 2017 eviduje celkový dlh vo výške 58 399 €, čo je 21,7% z bežných príjmov za rok 2016. Obce Horné Hámre a Kľak za sledované obdobie neevidovali žiadny dlh a preto im nemohol klesať ani narastať. Naopak celkový dlh narástol  obci Hrabičov, ktorá evidovala k 31. 12. 2017 celkový dlh vo výške 33 726 €, čo je 12,2% z bežných príjmov za predchádzajúci rok 2016. Na začiatku sledovaného obdobia, ku dňu 31. 12. 2014 dlh nemala. 

Obce Župkov, Hrabičov a Horné Hámre okrem vyššie uvedeného, evidujú aj úvery zo ŠFRB, ktoré sa však podľa § 17 ods. 8) Zákona 583/2004 Z.z. do celkového dlhu nezapočítavajú.

Finančné zdravie 

Komplexný pohľad na hospodárenie samospráv poskytuje skóre finančného zdravia (FZ), ktoré INEKO zostavuje na základe vlastnej metodiky a ktoré zahŕňa viaceré kľúčové ukazovatele hospodárenia samospráv. Okrem BBÚ a miery zadlženia vstupujú do finančného zdravia ešte ďalšie tri ukazovatele - dlhová služba, záväzky po lehote splatnosti a záväzky viac ako 60 dní po lehote splatnosti.

FZ samosprávy vypovedá o tom, do akej miery je hospodárenie udržateľné. Samosprávy môžu dosahovať skóre na intervale 0 až 6, kde hodnoty nad 3 naznačujú, že obec je prevažne zdravá, pričom jej finančnú stabilitu opisuje práve dosiahnuté skóre (čím vyššie skóre, tým lepší výsledok pre obec).

V tabuľke môžete vidieť, v ktorej obci došlo počas uplynulého volebného obdobia k najväčšiemu nárastu alebo poklesu známky FZ. Lídrov v náraste známky FZ chválime, no pre korektnosť dodávame, že ľahšie možno zlepšiť hospodárenie obce, ktorá predtým hospodárila horšie v porovnaní s obcou, ktorá už dobré finančné zdravie mala - taká obec má menšiu možnosť ďalej zlepšiť svoju známku o rovnakú hodnotu ako obec, ktorá predtým mala zlú známku. To isté platí aj naopak, čiže je ľahšie zhoršiť finančné zdravie obce, ktorá mala v minulosti vysoké známky.

Najlepšie finančné zdravie podľa hodnotenia INEKO má obec Horné Hámre, ktorá dosiahla za rok 2017 spomedzi obcí Kľakovskej doliny najvyššie hodnotiace skóre 5,74 zo 6 možných. K najvyššej hodnotiacej známke mala najbližšie v roku 2015, keď dosiahla skóre 5,88 a je lídrom aj za ostatné sledované roky. Pri porovnaní skóre na začiatku volebného obdobia v roku 2014 zo skóre za rok 2017 si obec Horné Hámre polepšila o 0,20%. Najvyšší percentuálny nárast hodnotiacej známky, nie však skóre dosiahla obec Župkov, ktorá si zlepšila hodnotenie finančného zdravia o 0,22% v roku 2017 oproti začiatku volebného obdobia v roku 2014. Obec Kľak ukončila rok 2017 s takmer rovnakým hodnotiacim skóre finančného zdravia ako na začiatku volebného obdobia v roku 2014, keď sa zlepšila o 0,01%. Najvyššie skóre vo výške 5,33 dosiahla v roku 2015, keď bola druhou najlepšie hodnotenou obcou v Kľakovskej doline. Rovnaké druhé miesto dosiahla obec Hrabičov hneď na začiatku volebného obdobia v roku 2014, odvtedy jej skóre na jeden rok kleslo a na konci roka 2017 sa zastavilo na hodnote 5,32, čo je pokles o 0,11% oproti začiatku volebného obdobia v roku 2014. Najväčší pokles od roku 2014 a všeobecne najhoršie hodnotiace skóre finančného zdravia spomedzi obcí Kľakovskej doliny dosiahla obec Ostrý Grúň, keď za rok 2017 dosiahla hodnotiacu známku 4,56, čo je pokles o 0,41% oproti začiatku volebného obdobia v roku 2014. V hodnotení finančného zdravia za rok 2017 zaostala obec Ostrý Grúň  za obcou Horné Hámre o viac ako jeden celý hodnotiaci bod.

Intenzita investovania 

Dávame do pozornosti aj skôr spomínaný nový ukazovateľ "intenzita investovania", ktorý vypovedá o objeme preinvestovaných zdrojov, a to bez ohľadu na to, či boli využité zdroje získané na základe efektívneho hospodárenia, zadlženia sa alebo minutia rezerv. Z dôvodu, že daný ukazovateľ nedokáže rozlíšiť túto skutočnosť, nevstupuje ani do hodnotenia finančného zdravia - lídri v objeme preinvestovaných prostriedkov totiž nemusia byť zároveň najlepšími hospodármi.

Intenzitu investovania je teda potrebné vnímať skôr ako zaujímavosť, ako informáciu, kde bol akou rýchlosťou zveľaďovaný hmotný majetok obce - bez jednoznačného záveru o tom, či to je pozitívne alebo negatívne.

Intenzita investovania obce je počítaná ako (kapitálové výdavky - kapitálové príjmy) / (bežné príjmy). Ukazovateľ informuje, akú časť bežných príjmov samospráva v danom roku preinvestovala. Vypovedá teda o tom, ako dokáže samospráva hospodáriť (koľko zo svojich bežných príjmov si dokáže odložiť) a následne tieto prostriedky využiť na zveľaďovanie majetku. Poznámka: Ak je hodnota ukazovateľa záporná, znamená to, že kapitálové príjmy boli vyššie ako kapitálové výdavky. Inak povedané, samospráva za daný rok predala viac majetku ako obstarala. 

Ďalšie ekonomické ukazovatele v grafoch

Komplexné údaje o hospodárení všetkých samospráv v Kľakovskej doline podľa INEKO, nájdete po kliknutí na názov jednotlivej obce:

Upozornenie: INEKO nemôže garantovať, že sa údaje MF SR zhodujú s údajmi, ktoré obce a mestá vykazujú vo vlastnom účtovníctve. INEKO nezodpovedá za ich správnosť. Prípadné rozdiely zisťujú a snažia sa ich odstrániť. 

Zdroj: INEKO , https://www.hospodarenieobci.sk/

Napísané podľa ineko.blog.sme.sk, 25.10.2018 , upravené a doplnené podľa údajov INEKO pre obce Horné Hámre, Župkov, Hrabičov, Ostrý Grúň, Kľak.  

Vladimír Janovič